Život Prešova
online
online
Pred 120 rokmi sa narodil L. Novomeský, poet a ľavicový intelektuál
27.12.2024 Senica
Budapešť/Bratislava
26. decembra (TASR) - Svojou umeleckou a publicistickou tvorbou sa
zaradil medzi osobnosti európskeho formátu, bol najvýznamnejší domáci
predstaviteľ ľavicovej avantgardy v medzivojnovom období. Patril nielen k
najlepším básnikom skupiny DAV, ale aj celej modernej slovenskej
poézie. Od narodenia Ladislava Novomeského, politika, ľavicového
intelektuála, novinára, publicistu a jedného z najvýznamnejších
slovenských básnikov, uplynie v piatok 27. decembra 120 rokov.
Ladislav (Laco) Novomeský sa narodil 27. decembra 1904 v Budapešti do rodiny krajčíra. Rok po vzniku Československej republiky (ČSR) sa rodina presťahovala do Senice, rodného mesta jeho otca. Po maturite na učiteľskom ústave v Modre nastúpil na miesto učiteľa v Bratislave.
Keďže ho lákala novinárčina a literárna tvorba, začal intenzívne spolupracovať s viacerými periodikami. V roku 1924 stál pri zrode časopisu DAV, ktorý založili socialisticky orientovaní členovia Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska v Prahe. O rok neskôr zanechal učiteľské miesto a začal pracovať v Ostrave ako redaktor Pravdy, odtiaľ odišiel po vyše troch rokoch do Prahy za redaktora do Rudého práva. Spolupracoval aj s ďalšími denníkmi a časopismi - medzi nimi Rudý večerník, Tvorba, Haló noviny, Slovenské zvesti.
Do Prahy ale prišiel nielen ako novinár, ale tiež ako mladý básnik. Už v čase ostravského pobytu vydal v roku 1927 svoju prvú básnickú zbierku Nedeľa. V novembri 1939 sa po rozbití Československa presťahoval na Slovensko, kde sa zapojil do odboja. Bol jednou z vedúcich osobností, ktoré sa podieľali na príprave Slovenského národného povstania (SNP), stal sa členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR).
Po skončení druhej svetovej vojny zastával viacero významných funkcií - bol podpredsedom SNR, povereníkom školstva, vied a umení, predsedal Matici slovenskej i Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1948 stál pri zrode Slovenskej národnej galérie (SNG) a ako povereník školstva, vied a umení otváral 27. októbra 1949 slávnostným príhovorom uviedol prvý koncert Slovenskej filharmónie, ktorý zaznel v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.
V roku 1950 obvinili Ladislava Novomeského z buržoázneho nacionalizmu a pozbavili všetkých funkcií. Vo februári 1951 ho uväznili. Po troch rokoch strávených vo vyšetrovacej väzbe sa postavil spolu s Gustávom Husákom, Danielom Okálim, Ivanom Horváthom a Ladislavom Holdošom pred súd. V komunistami zinscenovanom procese, ktorý sa začal 21. apríla 1954, bol odsúdený na 10 rokov väzenia. Koncom roku 1955 ho podmienečne prepustili a o osem rokov neskôr občiansky aj politicky rehabilitovali.
Po prepustení z väzenia pracoval v rokoch 1955 až 1962 v Památníku národního písemnictví v Prahe s tým, že mal zákaz vycestovať na Slovensko. Po rehabilitácii sa v roku 1963 presťahoval do Bratislavy a pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV. V roku 1968 sa stal opäť predsedom Matice slovenskej a tiež členom Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). V roku 1970 sa však na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS.
Prínos Ladislava Novomeského do literatúry spočíva v nových a jedinečných literárnych kvalitách jeho diela. Snažil sa v nich objavovať nové krásy a svoju osobnú a historickú pravdu. Bol ´povolaním novinár, vyvolením básnik´, povedal o Novomeskom jeho nástupca v kresle predsedu Matice slovenskej spisovateľ Vladimír Mináč.
Okrem debutovej zbierky básní Nedeľa je Ladislav Novomeský autor zbierok Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939), Pašovanou ceruzkou (1948), Vila Tereza (1963), Do mesta 30 min. (1963), Stamodtiaľ a iné (1964). Poslednú básnickú zbierku Cyklus básní pod názvom Dom, kde žijem, však už nestihol vydať.
Ladislav Novomeský zomrel v Bratislave po dlhšej chorobe 4. septembra 1976 vo veku 71 rokov. Za svoju tvorbu a zásluhy získal viacero ocenení, medzi nimi čestný titul Hrdina Československej republiky (1964), Novinársku cenu Ľudovíta Štúra (1968), Národnú cenu za literatúru (1969), Štátnu cenu za literatúru (1974) a mnohé ďalšie.
Zachovať a šíriť odkaz popredného básnika, publicistu a politika je cieľom Spoločnosti Ladislava Novomeského, ktorá vznikla v roku 1997 v Bratislave. Na Slovensku sa pravidelne koná tiež súťaž Literárna Senica Ladislava Novomeského. Tento rok sa uskutočnil už jej 38. ročník, do ktorého sa zapojilo takmer 130 autorov s viac ako 300 textami.
Ladislav (Laco) Novomeský sa narodil 27. decembra 1904 v Budapešti do rodiny krajčíra. Rok po vzniku Československej republiky (ČSR) sa rodina presťahovala do Senice, rodného mesta jeho otca. Po maturite na učiteľskom ústave v Modre nastúpil na miesto učiteľa v Bratislave.
Keďže ho lákala novinárčina a literárna tvorba, začal intenzívne spolupracovať s viacerými periodikami. V roku 1924 stál pri zrode časopisu DAV, ktorý založili socialisticky orientovaní členovia Voľného združenia študentov socialistov zo Slovenska v Prahe. O rok neskôr zanechal učiteľské miesto a začal pracovať v Ostrave ako redaktor Pravdy, odtiaľ odišiel po vyše troch rokoch do Prahy za redaktora do Rudého práva. Spolupracoval aj s ďalšími denníkmi a časopismi - medzi nimi Rudý večerník, Tvorba, Haló noviny, Slovenské zvesti.
Do Prahy ale prišiel nielen ako novinár, ale tiež ako mladý básnik. Už v čase ostravského pobytu vydal v roku 1927 svoju prvú básnickú zbierku Nedeľa. V novembri 1939 sa po rozbití Československa presťahoval na Slovensko, kde sa zapojil do odboja. Bol jednou z vedúcich osobností, ktoré sa podieľali na príprave Slovenského národného povstania (SNP), stal sa členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR).
Po skončení druhej svetovej vojny zastával viacero významných funkcií - bol podpredsedom SNR, povereníkom školstva, vied a umení, predsedal Matici slovenskej i Spolku slovenských spisovateľov. V roku 1948 stál pri zrode Slovenskej národnej galérie (SNG) a ako povereník školstva, vied a umení otváral 27. októbra 1949 slávnostným príhovorom uviedol prvý koncert Slovenskej filharmónie, ktorý zaznel v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave.
V roku 1950 obvinili Ladislava Novomeského z buržoázneho nacionalizmu a pozbavili všetkých funkcií. Vo februári 1951 ho uväznili. Po troch rokoch strávených vo vyšetrovacej väzbe sa postavil spolu s Gustávom Husákom, Danielom Okálim, Ivanom Horváthom a Ladislavom Holdošom pred súd. V komunistami zinscenovanom procese, ktorý sa začal 21. apríla 1954, bol odsúdený na 10 rokov väzenia. Koncom roku 1955 ho podmienečne prepustili a o osem rokov neskôr občiansky aj politicky rehabilitovali.
Po prepustení z väzenia pracoval v rokoch 1955 až 1962 v Památníku národního písemnictví v Prahe s tým, že mal zákaz vycestovať na Slovensko. Po rehabilitácii sa v roku 1963 presťahoval do Bratislavy a pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV. V roku 1968 sa stal opäť predsedom Matice slovenskej a tiež členom Predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS). V roku 1970 sa však na protest proti normalizačnej politike vzdal funkcie člena Predsedníctva ÚV KSS.
Prínos Ladislava Novomeského do literatúry spočíva v nových a jedinečných literárnych kvalitách jeho diela. Snažil sa v nich objavovať nové krásy a svoju osobnú a historickú pravdu. Bol ´povolaním novinár, vyvolením básnik´, povedal o Novomeskom jeho nástupca v kresle predsedu Matice slovenskej spisovateľ Vladimír Mináč.
Okrem debutovej zbierky básní Nedeľa je Ladislav Novomeský autor zbierok Romboid (1932), Otvorené okná (1935), Svätý za dedinou (1939), Pašovanou ceruzkou (1948), Vila Tereza (1963), Do mesta 30 min. (1963), Stamodtiaľ a iné (1964). Poslednú básnickú zbierku Cyklus básní pod názvom Dom, kde žijem, však už nestihol vydať.
Ladislav Novomeský zomrel v Bratislave po dlhšej chorobe 4. septembra 1976 vo veku 71 rokov. Za svoju tvorbu a zásluhy získal viacero ocenení, medzi nimi čestný titul Hrdina Československej republiky (1964), Novinársku cenu Ľudovíta Štúra (1968), Národnú cenu za literatúru (1969), Štátnu cenu za literatúru (1974) a mnohé ďalšie.
Zachovať a šíriť odkaz popredného básnika, publicistu a politika je cieľom Spoločnosti Ladislava Novomeského, ktorá vznikla v roku 1997 v Bratislave. Na Slovensku sa pravidelne koná tiež súťaž Literárna Senica Ladislava Novomeského. Tento rok sa uskutočnil už jej 38. ročník, do ktorého sa zapojilo takmer 130 autorov s viac ako 300 textami.
www.ZIVOTPO.sk
